VZDELÁVACIE STREDISKO

KTO SÚ HLAVNÍ HRÁČI

Za niekoľko posledných rokov sa devízový trh rozšíril z trhu, na ktorom by banky vykonávali transakcie medzi sebou, na trh, na ktorom sa zúčastňujú mnohé iné druhy finančných inštitúcií. Patria sem brokeri a tvorcovia trhu, nefinančné spoločnosti, investičné spoločnosti, penzijné fondy a hedžové fondy.

Jeho zameranie sa rozšírilo od služieb dovozcom a vývozcom až po zvládnutie obrovského množstva zahraničných investícií a iných kapitálových tokov, ktoré v súčasnosti prebiehajú. V poslednej dobe sa obchodovanie na devízovom trhu stalo čoraz populárnejším, keďže rôzne firmy ponúkajú obchodné možnosti pre malého investora.

Devízový trh je voľný trh „over-the-counter“ (OTC), čo znamená, že neexistuje centrálna zmenáreň a zúčtovací ústav, v ktorom sa porovnávajú objednávky. Geografické obchodné „centrá“ však existujú na celom svete a sú to (podľa dôležitosti): Londýn, New York, Tokio, Singapur, Frankfurt, Ženeva a Zürich, Paríž a Hong Kong. Devízové obchody sa v zásade uzatvárajú medzi účastníkmi na základe dôvery a dobrej povesti, aby sa mohla dosiahnuť dohoda. V prípade, že banky navzájom obchodujú, robia tak iba na tomto základe. Na retailovom trhu zákazníci požadujú písomnú, právne akceptovanú zmluvu medzi sebou a ich sprostredkovateľom výmenou za vklad prostriedkov, na základe ktorých môže zákazník obchodovať.

Niektorí účastníci trhu sa môžu zapájať do trhu s „tovarom“ a vykonávať medzinárodné transakcie týkajúce sa nákupu alebo predaja tovaru. Niektorí sa môžu zapojiť do „priamych investícií“ do strojov a zariadení alebo do „peňažného trhu“, kde na medzinárodnej úrovni obchodujú s krátkodobými dlhovými nástrojmi. Rôzni investori, hedžeri a špekulanti sa môžu zamerať na akékoľvek časové obdobie od niekoľkých minút po niekoľko rokov. Ale, či už sú oficiálni alebo súkromní, a či ich motívom je investícia, hedžing, špekulácia, arbitráž, platba za dovoz alebo snaha ovplyvniť kurz, všetci sú súčasťou agregátneho dopytu a ponuky príslušných mien - všetci hrajú úlohu pri určovaní výmenného kurzu v danom okamihu.

SVETOVÉ BANKY OBCHODOVANIA NA FOREXE

Bank of Canada (Kanada)

Bank of Canada je štátnou centrálnou bankou. Nie je komerčnou bankou a neposkytuje bankové služby verejnosti. Skôr zodpovedá za peňažnú politiku Kanady, bankovky, finančný systém a správu fondov. Jej hlavnou úlohou v zmysle zákona o Bank of Canada je „podpora hospodárskeho a finančného blahobytu Kanady“.

Bank of England (Spojené kráľovstvo)

Úlohy a funkcie banky sa v priebehu svojej tristo ročnej histórie vyvíjali a menili. Od svojho založenia je bankárom vlády a od konca 18. storočia vo všeobecnosti bankárom bankového systému - bankárska banka. Bank of England okrem poskytovania bankových služieb svojim klientom spravuje aj devízové a zlaté rezervy Spojeného kráľovstva.

Banka má dva hlavné ciele - menovú a finančnú stabilitu. Banka je pravdepodobne najviac viditeľná pre širokú verejnosť prostredníctvom svojich bankoviek a nedávno aj prostredníctvom svojich rozhodnutí o úrokových sadzbách. Od začiatku 20. storočia má banka monopol na vydávanie bankoviek v Anglicku a vo Walese. No len od roku 1997 má banka zákonnú zodpovednosť za stanovenie oficiálnej úrokovej sadzby Spojeného kráľovstva.

Bank of Japan (Japonsko)

Bank of Japan je japonská centrálna banka. Je uznávanou právnickou osobou na základe zákona o Bank of Japan (ďalej len „zákon“) a nejde o vládnu agentúru ani súkromnú spoločnosť. Zákon stanovuje ciele banky ako „vydávať bankovky a vykonávať menovú a peňažnú kontrolu“ a „zabezpečiť plynulé vyrovnanie finančných prostriedkov medzi bankami a inými finančnými inštitúciami, čím prispieva k udržiavaniu správne usporiadaného finančného systému“.

Zákon tiež stanovuje princíp menovej a peňažnej kontroly banky nasledovne: „Jej zameraním je menová a peňažná kontrola prostredníctvom sledovania cenovej stability, ktorá prispieva k zdravému rozvoju národného hospodárstva.“

Bank of Mexico (Mexiko)

Mexická banka je centrálnou bankou krajiny, ktorá je ústavne nezávislá, pokiaľ ide o fungovanie a správu. Jej účelom je poskytovať mexickej ekonomike svoju národnú menu. Pritom je jej hlavným cieľom pokúsiť sa stabilizovať kúpnu silu meny. Okrem toho je úlohou banky, aby podporovala zdravý vývoj finančného systému a zabezpečovala efektívne fungovanie platobných systémov krajiny.

Európska centrálna banka (Európska únia)

ECB je centrálnou bankou pre jednotnú európsku menu euro. Hlavnou úlohou ECB je udržiavať kúpnu silu eura, a tým aj cenovú stabilitu v eurozóne. Eurozónu tvorí 18 krajín Európskej únie, ktoré zaviedli euro od roku 1999.

Federal Reserve (Federálny rezervný systém) (Spojené štáty)

Federal Open Market Committee (Federálny výbor pre voľný trh) (FOMC) stanovuje peňažnú politiku na podporu národných ekonomických cieľov. Prezident spoločnosti New York Fed je jediným regionálnym prezidentom banky so stálym hlasom a je tradične vybraný ako jej podpredseda. Iní prezidenti slúžia v rotácii na jeden rok.

Swiss National Bank (Švajčiarska národná banka) (Švajčiarsko)

Švajčiarska národná banka vykonáva štátnu peňažnú politiku ako nezávislá centrálna banka. Ústavou a zákonmi je stanovená povinnosť konať v súlade so záujmami krajiny ako celku. Jej primárnym cieľom je zabezpečiť cenovú stabilitu pri náležitom zohľadnení hospodárskeho vývoja. Pritom vytvára vhodné prostredie pre hospodársky rast. Zákon tiež stanovuje princíp menovej a peňažnej kontroly banky nasledovne: „Jej zameraním je menová a peňažná kontrola prostredníctvom sledovania cenovej stability, ktorá prispieva k zdravému rozvoju národného hospodárstva.“